Halmová Gabriela

výška: 169 cm

súťažná váha: 53 kg a mimosúťažná – radšej ani nechcem vedieť 

keďže milujem proteínové tyčinky, orechové maslá, syry a všetko (síce zdravé) čo vlastne väčšinu roku nemôžem jesť...

Môj profil na FB: https://www.facebook.com/Gabi-Halmova-Caprea-IFBB-Bikini-fitness-797801306982191/?ref=aymt_homepage_panel

Začiatky:

Súťažne sa venujem fitnessu dva 2 roky. Zatiaľ som nedosiahla žiadny úspech, ktorý by stál za reč, ale to je asi vec pohľadu.

Športovala som odmalička a fitko ma naozaj nikdy nebavilo. Striedala som karate s tancom a nikdy som neriešila diétu, aj keď s celiakiou a rôznymi alergiami som diétu vlastne stále držala. Nemala som problém s váhou a čím som bola tenšia, tým sa mi to zdalo lepšie. Potom som príliš ľutovala zvieratá a tak som sa stala vegetariánom. Jedna udalosť mi však navždy zmenila život a to ráno, kedy som sa zobudila a nevidela som.

   Najprv si všetci mysleli, že je to následok havárie, ktorú som mala na motorke, ale postupne mi diagnostikovali všetky možné ochorenia CNS, ktoré poznali. Do žily mi išli všetky kortikoidy ktoré boli dostupné asi rok, natiahla som enormné množstvá vody a oznámili mi, že aj tak nebudem postupne ani počuť a ani sa nebudem hýbať. To mal byť môj koniec, čo by bol vážne otrasný profil .

   Takže napriek všetkému som sa pozbierala a ešte v nemocnici som behala po schodoch, čo muselo byť zaujímavé, lebo postupne som videla len periférne a nikdy som nevedela, kedy ma „vypne“, keďže mi začalo atrofovať svalstvo. Potom som si uvedomila, že nechcem byť v nemocnici a odišla som domov. Stravu som mala založenú len na zeleninových šťavách a postupne som začala tancovať jazz balet a všetko čo som popri štúdiu na vysokej škole stíhala. Potrebovala som však ešte niečo a tak som začala s kickboxom. Tam som sa našla, ale mala som toľko úrazov, keďže som robila aj tvrdý kontakt, až mi lekár povedal – „stačilo“.

   Potom mi napadlo, že si urobím trénersky kurz a nabehla som do fitka. Po skončení kurzu mi jedna kamarátka povedala, že prečo to neskúsim v bikini, ale samozrejme, že to nemyslela vážne. Ale ja som to vážne zobrala a začala som makať vo fitku.

   Samozrejme, že medzitým mi potvrdili definitívnu diagnózu, podľa ktorej by som už mala prinajmenšom ležať celá ochrnutá. To som našťastie nezobrala vážne nikdy, aj keď viem, že moje telo vôbec nepracuje tak, ako má. Jasné, že už jem mäso, držím súťažné diéty a prvá súťaž odštartovala ďalšie. Veľa ľudí sa čuduje, prečo sa staviam na pódium, keď som posledná. Nemám v povahe, aby som sa vzdávala a aj keď pracujem s inými, tak „nedá sa“ pre mňa nie je argument. Tiež nenosím na sebe oznam, že som vlastne výnimka. Všetko sa dá, len niekedy to nedostaneme za ten čas, ako si želáme.

   A o tom to je – ak niečo niekto chce, nikdy sa nevzdá a aspoň to skúsi. Je na ňom, či bude trpezlivý, ale ak to vzdá, je to len jeho rozhodnutie.

   Do minulého roka som sa trénovala sama, ale zistila som, že aj keď som tréner, tak nikdy so seba nevyžmýkam to, čo urobí niekto iný. A tak som oslovila skvelú trénerku Moniku Haladovú, či by ma nemohla trénovať a ona napriek svojej vyťaženosti súhlasila, za čo som jej maximálne vďačná.

Úspěchy

domafitusndishemaxbarasbeauty_banneronefit